Priznajme si to. Zachraňovanie bolesti hlavy všeobecne obľúbenými „ružovými lentilkami“ sa v našej malej krajine pomaly stáva niečo ako národný šport. A nejde len o bolesť hlavy. Čokoľvek, čo nás bolí, páli, pichá, všetko riešime tabletkami rozmanitých tvarov a farieb, hlavne, že ich je veľa a že nám prinášajú pocit uspokojenia. Farma spoločnosti si mädlia ruky, lebo sa im podarilo z nás vychovať malých narkomanov, ktorí si pravidelne s radosťou dopĺňajú zásoby aj na mesiace dopredu, lekári tiež nesmútia, pretože pri predpísaní tej správnej tabletky dostávajú odmenu a navyše my, narkomani, sme už v takom štádiu, že keby sa nám aj snažili naordinovať niečo iné ako chémiu, zažalovali by sme ich za nedbanlivosť. Jediný, kto z tejto situácie nadšený veľmi nie je, je štát, ktorý musí hľadať riešenia, ako čo najefektívnejšie znížiť vysokú spotrebu liekov v krajine. A ako to teda so spotrebou liekov na Slovensku v skutočnosti je?
V prvom rade musím spomenúť, že rozhodne nie sme jediná krajina, ktorá sa pasuje s týmto problémom. Náruživé pojedanie tabletiek či ich hromadenie a vytváranie zbytočných zásob je celosvetovým fenoménom a riešia ho takmer všetky krajiny. Niektoré viac, iné menej úspešne. Povedzme to tak, že Slovensko je v tomto boji zatiaľ niekde na začiatku.
Faktom je, že vysoké výdavky na lieky a ich prehnaná spotreba sú jedným z kľúčových problémov nášho nešťastného zdravotníctva. Od vstupu do OECD v roku 2000 patrí Slovensku pravidelne čelná pozícia spolu s Maďarskom, čo sa týka výšky výdavkov na lieky meranej ako podiel z celkových výdavkov na zdravotníctvo a tiež ako podiel na HDP. Správa OECD o Slovenskej republike z roku 2010 konštatuje, že čo sa týka cien liekov, nevymyká sa SR až tak z radov ostatných krajín. Avšak z hľadiska spotrebovaného množstva liekov je Slovensko nad priemerom OECD.[1]
Príčin, prečo sa o túto problematiku zaujímam je hneď niekoľko. Jedným z dôvodov vysokej spotreby liekov môže byť zlý zdravotný stav obyvateľstva, či už v dôsledku zlej životosprávy, znečisteného životného prostredia alebo neprimeraných liečebných zásahov. Do úvahy musíme zobrať aj už spomenutý fenomén, že mysi radšej dáme 3x denne tabletky, kvapky, šumivé nápoje, než aby riešili pôvod ich problému a snažili sa zmeniť svoj životný štýl.
Bohužiaľ, často krát nám ani lekári nie sú v tomto smere veľmi nápomocní. Nie je nič výnimočné stretnúť sa v slovenskom zdravotníctve s tzv. indukovanou alebo „off-label“ preskripciou liekov. Lekári v takýchto prípadoch predpisujú napríklad lieky len od jedného výrobcu (často zbytočne drahé) s cieľom získať od neho nejakú odmenu či províziu. Alebo predpisujú viac liekov ako je potrebné či dokonca také lieky, ktoré si zdravotný stav pacienta akútne nevyžaduje – tzv. „preventívne“. Avšak každý liek, ktorý je predpísaný zbytočne, je škodlivý. Či už zdravotne, alebo ekonomicky (na Slovensku sa vyhadzuje ročne enormne veľa liekov). Najmä starší ľudia zvyknutí na lieky často zabúdajú na vedľajšie účinky. Čím je pacient starší, tým je citlivejší aj na nežiaduce účinky lieku.
Asi to mnohých nepoteší, ale ďalším z faktorov vysokej spotreby liekov na Slovensku je vysoká úhrada zdravotných poisťovní za lieky, resp. nízke doplatky pacienta. Že je to nezmysel? Aj keď sa nám všetkým zdá, že pri každej návšteve lekárne sme práve zabezpečili výplatu jednému zamestnancovi, pravda je taká, že v porovnaní so zahraničím sme na tom stále veľmi dobre. Súkromné výdavky na lieky v rámci celkových výdavkoch na lieky patria na Slovensku medzi najnižšie v rámci OECD. Len pre úplnosť, porovnávame sa s krajinami ako sú Maďarsko, Česká republika či Poľsko.
Otázkou zostáva ako vysokú spotrebu liekov na Slovensku riešiť. Musíme uznať Ministerstvu zdravotníctva, že za uplynulé roky podniklo viacero krokov s cieľom znížiť rast nákladov na lieky a teda aj ich celkovej spotreby. Bolo to napríklad referencovanie cien liekov (porovnanie cien liekov na Slovensku a v Európskej únii), zavedenie tzv. degresívnej obchodnej prirážky za lieky, zníženie sadzby DPH na lieky či zavedenie tzv. generickej preskripcie, pri ktorej lekári síce aj naďalej uvádzajú na recept konkrétny názov lieku, zároveň však musia uviesť aj účinnú látku. Pacienti tak majú možnosť jednoduchšie sa dostať k tzv. generikám, teda liekom, ktoré obsahujú rovnakú účinnú látku ako tie, čo užívali doteraz, len môžu byť lacnejšie.
A čo môžeme pre znižovanie spotreby liekov urobiť my, pacienti? Asi iba jedno – prestať sa dávkovať liekmi za každú cenu a pri každej príležitosti…
[1] Zachar, D.: Problémy v liekovej politike SR, INEKO, február 2011
I lacnejsielieky.sk I Facebook I
Predchádzajúce články:
3. Ako zistíte, čo na vás lekár vykazuje do poisťovne?