nedávno som na svojej stránke uverejnil úvahu na tému lieky – služba alebo biznis. Nebolo mi totiž jasné, či sú lekárne miestom predaja, alebo súčasťou zdravotnej starostlivosti. Keďže jedni (napr. Slovenská lekárnická komora) tvrdia, že hoci lekárnictvo je služba pacientom, že zákon ich nedostatočné chráni a štát ich likviduje neprimeranými limitmi na cenu liekov, druhí (hlavne pacienti – medzi nimi aj ja) v lekárňach vidia obchod a príliš vysoké doplatky pacientov za lieky.
Keďže som sa takmer vždy po napísaní nejakého príspevku stal zo strany lekárnikov – profesionálov terčom komentárov, rozhodol som sa, že si situáciu nechám vysvetliť od niekoho, kto sa veci naozaj roumie. Preto som požiadal o návštevu priamo dekana Farmaceutickej fakulty UK, prof. PharmDr. Jána Kyseloviča, CSc., ktorý moju žiadosť prijal, aby mi sám vysvetlil, ako to s lekárňami a lekárenstvom dnes vlastne je.
Je lekáreň miestom služby verejnosti, alebo obchodným miestom?
Na takúto priamu otázku odpovedal pán profesor jednoznačne: Aj, aj.
Je v tom totiž mierne povedané „schizofrénia“. Farmaceuti študujú, aby mohli pacientom odborne a zodpovedne poradiť pri výbere liekov, nastaviť dávkovanie, zabezpečiť kvalitu liekov a liečiv. Odmenou za toto úsilie je však plat, ktorý závisí od zisku lekárne. Prenesene povedané, vyštudovaní farmaceuti poskytujú služby verejnosti na obchodnom mieste – v lekárni.
Výroba liekov, predpisovanie, distribúcia a skladovanie… všetko je dnes prísne kontrolované a regulované, až pokým sa liek nedostane do lekárne, kde sa z neho stáva tovar. A jeho cena je už predmetom konkurenčného boja.
Je tento stav zlý, alebo nie?
Súčasný stav určite nie je dobrý, potvrdil prof. Kyselovič. Ochod s liekmi má na Slovensku v súčasnosti obrat vyše miliardy eur. To je extrémne veľká suma, pri ktorej sa oplatí lobovať, uplácať a ovplyvňovať zákony. Stav je však hlavne zlý pre slovenského pacienta, ktorý dopláca na lieky najviac v Európe.
Ako k nemu vôbec došlo?
Už od roku 1991 začal silný tlak na to, aby lekárne boli v súkromnom vlastníctve. Prvá súkromná lekáreň vznikla už v roku 1992. Čo však spôsobilo „problém na trhu“ bola mečiarovska privatizácia štátnych lekární za korunu a taktiež oligopol distribučných spoločností. Tri distribučné spoločnosti majú dnes viac-menej podelený slovenský trh s liekmi.
Vernostné systémy
Pán dekan mi vysvetlil situáciu jednoducho. Pohľady na vernostné systémy sú dva: etický a ekonomický. Z prvého pohľadu je neetické podporovať spotrebu liekov zľavou, no z pohľadu situácie na trhu, kde máme dnes 2x viac lekární, ako je „zdravé“ je vernostná zľava bežným konkurenčným nástrojom a aj v prostredí lekárne je v poriadku.
Siete lekární
Čo sa týka sieti lekární, nie je to celkom tak, ako to prezentuje SLeK, že siete lekární zlikvidujú poctivých majiteľov jednej lekárne. Distribučné spoločnosti majú taký veľký vplyv na cenu liekov a zisk lekární, že v podstate tvoria sieť závislých lekárnikov. Jedine spájanie sa lekární do družstiev, spolkov, sietí… má šancu vyjednať lepšie ceny v distribučnom oligoploe troch hráčov.
Ako by to bolo najlepšie?
Na Slovensku sa rozbehol konkurečný boj v predaji liekov, ktorý sa vláda snaží regulovať. V súčasnosti máme síce 2. najnižšiu cenu liekov v EÚ, čo výrazne uberá na ziskoch najmä lekárňam, no napriek tomu lekární pribúda, čo je nonsens… Podľa prof. Kyseloviča najrozumnejším modelom by bolo, aby farmaceuti boli platení za svoje služby (podobne ako notári, pozn. autora) a ceny liekov ako aj odmeny za jedno balenie v celom reťazci by boli fixné. Lekárnik by tak nemal z lieku zisk, ale dostal by rovnakú odmenu (bez ohľadu na značku lieku) za každé balenie. Na druhej strane by mali mať lekárne garantovaný minimálny počet klientov na základe územia (podobne ako notári).
Záver
To, že sú dnes lekárne súkromné, doteraz až tak veľmi nikomu nevadilo. Avšak v momente, keď ich už je priveľa a Slováci doplácajú na lieky najviac v európe, začínajú lekárnici protestovať, keď im vláda siahne na zisk. SLeK má v tomto ohľade najsilnejšie lobbystické skúsenosti, lebo dokáže bežné nástroje trhu ako sú vernostné zľavy a siete lekární postaviť do roviny „škodlivej pre pacienta“. Až by sa bežnému človeku ako ja mohlo zdať, že „kopú“ iba za niektorých lekárnikov (či za distribučné spoločnosti?).
Najlepšie však skutočnú úlohu lekárnikov podľa mňa vystihol Doc. Ing. PhDr. Július Ondrej, PhD., generálny riaditeľ Asociácie lekárnikov Slovenska vo svojom článku: Firemná kultúra lekárne a etika, kde potvrdzuje, že vernostné systémy ani siete lekární nie sú škodlivé (ak lekárnická etika nezlyhá), dokonca naopak.