Braňo Kátlovský

Koncom minulého roka som sa aj na vlastnej stránke www.lacnejsielieky.sk snažil o to, aby sa téma generickej preskripcie dostala medzi ľudí. Bol som totiž presvedčený, že hoci táto možnosť je na Slovensku dávno, akosi ľudia o nej nevedia a od svojich lekárov sa od nej dozvedajú málo, ak vôbec. Indície smerovali k tomu, že lekári sú motivovaní inými záujmami, ako ponúknuť pacientovi lacnejšiu alternatívu toho istého liečiva.

Parlament (ešte nie úplne rozhádaný) schválil nový zákon o liekoch s účinnsťou od 1. 12. 2011. Ako sa však nový zákon ujal v praxi môžu zodpovedať najlepšie lekárnici. Pred pár dňami som sa po dlhšom čase opäť stretol so svojou kamarátkou, ktorá robí v lekárni a s ktorou sme mali už nejednu ráznejšiu debatu na tému slovenské zdravotníctvo. Na rovinu som sa jej spýtal, ako a či vôbec sa po minuloročnom rozruchu rozbehla generická substitúcia.

Kamarátka mi s úsmevom povedala:

– Vieš, Branko, je to presne tak, ako sme predpokladali… (lekárnici)

– To je ako?

– Nuž, nevysypem ti tu presné údaje, ale môžem ti povedať, že približne 80 – 90 % pacientov k nám chodí nielen s napísaným názvom konkrétneho lieku, ale zároveň väčšina z nich odmietne ponúknuté alternatívy.

– A kto za to može?

Ozaj, kto za to môže? Lekári?

Keď sa ešte len hovorilo o tom, že by mal byť prijatý nový zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a čo všetko bude tento zákon obsahovať, najhlasnejšie protesty sme počuli, samozrejme, z odborných kruhov. Pri bode o generickej preskripcii sa lekári prekrikovali ako len vládali, argumentovali tým, že bezpečnosť pacientov sa zhorší, keďže nebudú mať prehľad, aké lieky konzumujú, čím môžu vzniknúť rôzne nežiaduce interakcie liekov.

Bol by to výborný argument, keby údaje Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) nehovorili o tom, že lekári podali napr. v roku 2010 len 799 relevantných hlásení o nežiaducich účinkoch liekov pri liečbe pacientov, a to pri ročne vydaných približne 160 000 000 kusov balení liekov na Slovensku.[1] Myslím, že pomer týchto dvoch čísel dokazuje, že lekári nepripisujú hláseniu nežiaducich účinkov príliš veľkú vážnosť.

Čím to je, že je nechuť lekárov ku generikám taká veľká? Má to niečo spoločné s farma firmami? Veľmi sa o tom nehovorí, ale šepká sa dosť… O tom, že motivácia vie byť veľká…

Samotní lekári sa bránia tým, že predpisujú to, čo majú overené a vedia, že to naozaj funguje. To je rozumné, len škoda, že väčšina tých naozaj overených liekov mi zakaždým vyprázdni peňaženku.

Môžu za to lekárnici?

Druhá vlna protestov, ktorá sa dvihla pri podpisovaní nového zákona o liekoch, bola zo strany farmaceutov. Úprimne, ani sa im veľmi nedivím. Znížené marže či prepracovávanie systému výdaja liekov asi nikoho nepotešia.

Okrem toho sa lekárnici sťažovali aj na to, že sa v zákone prestalo hovoriť o lekárnictve ako o službe, ale že bolo posunuté len do roviny logistiky, len akéhosi posúvania liekov smerom k pacientom.

Je však toto dôvod, aby lekárnici prestali ponúkať lacnejšie alternatívy k drahým liekom? Neviem. Myslím, že nie. Nielen že je to ich zákonná povinnosť a riskujú pokuty, ale generická substitúcia u nás funguje už dlhšie, aj keď pre podpísaním nového zákona o liekoch sa využívala len veľmi obmedzene – odhadom okolo 5 %.

Pre lekárnikov však substitúcia rozhodne nie je nič nové a tí, ktorí doteraz informovali pacienta o možnosti výberu náhradného generického lieku, to robiť neprestanú.

Môžeme za to my, pacienti?

Je to smutné, ale vo veľkej miere si to za to môžeme sami. Mnohí totiž ešte stále žijeme vo svete, kde páni a dámy so stetoskopmi sú takí menší polobohovia a čo povedia, to platí.

Zvykli sme si nereptať, keď nám lekár pri každej návšteve predpíše tie isté antibiotiká a úprimne, koľkí z nás sa na svoje predpísané lieky informujú ešte v ambulancii? Čo sú zač, aké sú prípadné vedľajšie účinky, cena, možné alternatívy. Nadobudli sme pocit, že by sme podobnými otázkami ošetrujúceho lekára urazili, preto sme sa naučili nepýtať sa. A naša neinformovanosť je TEN kameň úrazu.

Preto aj keď prídeme do lekárne, kde sa nám síce snažia ponúknuť alternatívne lieky k tým našim, odmietneme ich. Prečo? Pretože to nemáme odklepnuté od lekára. Veď ako si máme byť istí, že nás tie generiká nezabijú? Možno by sme mohli prestať zatvárať oči pred realitou a uši pred informáciami. Aj tie návštevy u lekárov by potom vyzerali trochu inak…